O bytčianskej synagóge

Synagóga v Bytči patrí, popri komplexe objektov renesančného zámku a farského kostola Všetkých svätých na námestí, medzi najhodnotnejšie historické pamiatky tohto regiónu. Vznik a existencia synagógy úzko súvisela s veľkým počtom židovského obyvateľstva, ktoré v Bytči žilo najmä na konci 18. a začiatkom 19. storočia a aktívne sa podieľalo na hospodárskom i kultúrno-spoločenskom živote mesta. Murovaná stavba synagógy stála v Bytči už v roku 1801, ale jej súčasná podoba v neorománskom slohu je výsledkom stavebných aktivít Židovskej náboženskej obce na konci 19. a začiatku 20. storočia.

Prítomnosť židovskej komunity v Bytči je doložená v súpise obyvateľov Trenčianskej stolice z roku 1725. Počet židovského obyvateľstva v Bytči, podobne ako v iných regiónoch, vzrástol na konci 18. storočia po vydaní tolerančného patentu v roku 1781. Odvtedy židia figurujú najčastejšie ako prenájomcovia panských regálnych práv a vo svojich rukách mali predovšetkým obchod. Už v roku 1774 si Židovská náboženská obec v Bytči prenajala od panstva dom, v ktorom zriadila školu, súčasne slúžiacu ako modlitebňa. Potom v roku 1795 uzavreli s panstvom dohodu o výstavbe kúpeľa pri potoku Petrovička a v roku 1816 vyčlenilo panstvo časť svojich pozemkov na nový cintorín v lokalite Záhumnie. Život obce v priebehu 19. storočia ovplyvňoval spor medzi ortodoxnými a neologickými prúdmi, ktorý na Kongrese uhorských židov v Budapešti v roku 1868 dospel k ich rozštiepeniu. Obce, ktoré sa nepridali ani k jednému z týchto prúdov, zostali v stave pred Kongresom nazývanom „Status quo ante“. Tieto obce, ku ktorým sa hlásila aj Bytča, sa napokon v roku 1926 zjednotili s neologickou náboženskou obcou pod menom „Ješurun“.

Prvá synagóga v Bytči, postavená medzi zámkom a pivovarom, sa spomína v roku 1801, kedy sa uvádzajú aj poplatky za cintorín, kúpeľ a košérovanie. Na základe rozhodnutia partikulárnej kongregácie Trenčianskej stolice z roku 1822, mohli túto synagógu navštevovať aj židia z Hliníka a Kotešovej. Pôvodne bola len modlitebňou, neskôr v roku 1886 sa stala synagógou. Židovskej komunite zrejme slúžila až do záveru 19. storočia, kedy ju nahradila súčasná stavba synagógy postavená na jej mieste a dokončená v roku 1907 za finančnej podpory Popperovcov, židovských majiteľov panstva. Do roku 1918 mala Bytča vlastných rabínov, ale neskôr patrila obec pod rabína v Trenčíne. Hlavným rabínom židovskej obce v Bytči bol do roku 1866 Jaakob Valljer Grossmann a ďalší pôsobili v Predmieri a Hliníku. Bohoslužby viedli kantori, z ktorých sa ako poslední spomínajú Stern, Heilbraun a Mendelsohn. Zaznamenané štatistiky o Židovskej náboženskej obci v Bytči a jej okolí zo začiatku 20. storočia hovoria takmer o 20 % z celkovej populácie mesta. Dôsledkom holokaustu obec zanikla, aj keď v povojnovom období žil v meste ešte malý počet židovských obyvateľov.

Budovanie novej synagógy podnietil predovšetkým rastúci počet členov Židovskej náboženskej obce, ktorým už zrejme stará budova nestačila. Z načrtnutého vývoja vyplýva, že počiatky stavby novej synagógy siahajú ešte do konca 19. storočia. Hlavnú zásluhu na vzniku synagógy a jej ďalšej existencii má rodina Popperovcov, ktorá sa významnou mierou podpísala na rozvoji všetkých inštitúcií Židovskej náboženskej obce, ale aj na hospodárskom rozvoji celého regiónu.

Popperovci boli spoločensky najvýznamnejšou rodinou v Bytči a patrili k najmajetnejším rodinám v rámci celej monarchie, ktorí sa k veľkému majetku dostali prostredníctvom obchodu s drevom. Počiatky ich pôsobenia v tomto regióne siahajú do druhej polovice 19. storočia. Vtedy už viac ako dve storočia patril bytčiansky majetok šľachtickej rodine Esterháziovcov, ale po revolučných udalostiach v roku 1848 a zrušení poddanstva, posledný feudálny vlastník bytčianskeho veľkostatku, Pavol Anton III. Esterházi svoj majetok v roku 1861 najskôr prenajal a potom v roku 1868 definitívne odpredal spolu so zámkom a pivovarom židovskému podnikateľovi Leopoldovi Popperovi.

Barón Leopold Popper de Podhragy (1821–1886) bol v roku 1882 ako jeden z prvých židovských obchodníkov a podnikateľov povýšený do šľachtického stavu. Stal sa komturom Rádu železnej koruny a bol vyznamenaný Zlatým krížom za zásluhy. Za jeho vlastníctva sa Bytča stala strediskom obchodu s drevom a neskôr priemyselným centrom celej oblasti. Po získaní majetku v roku 1868 sa v rámci jeho prvých aktivít spomína zriadenie prvej parnej píly a stavba novej budovy židovskej školy v Bytči. Jeho syn a dedič Armín Popper (1860–1924) bol poslancom uhorského parlamentu za mesto Čadca, po ňom sa dedičom popperovských majetkov stal Lothar Popper (1887–1963), ktorý počas prvej svetovej vojny pôsobil ako vysoký dôstojník rakúsko-uhorskej armády vo Viedni. Neskôr figuroval ako posledný majiteľ zámku v Bytči, kde počas druhej svetovej vojny býval. Časť jeho majetku v roku 1941 zdedil syn Viliam Popper, ktorý však emigroval do Švajčiarska, kde zomrel bez potomkov.

Popperovci boli najväčšími majiteľmi pôdy v Bytči, kde okrem ornej pôdy, lesov a pastvín vlastnili pivovar, pílu, hotel a postavili tzv. Nový zámok, kde bývali. Okrem toho im patrilo Považské Podhradie, panstvo Strečno s hradom, zámok vo Viedni a taktiež veľké množstvo pôdy a lesov v Poľsku i Maďarsku. Okrem toho, že podporovali židovské náboženské obce a darovali pozemok na synagógu a cintorín v Bytči, boli aj patrónmi katolíckych kostolov na svojich panstvách.

Druhá svetová vojna priniesla okrem vyvraždenia židovskej komunity v Bytči aj vyplienenie jej synagógy. Okrem schátralej stavby sa zachovala len pôvodná opona, ktorá je vystavená v expozícií judaík v Malej synagóge v Žiline. Dve Tóry z Bytče, ktoré prežili druhú svetovú vojnu, odviezol miestny židovský továrnik Ernest Horn na Nový Zéland, kde emigroval aj so svojou rodinou. Počas vojny slúžila synagóga ako skladový priestor a podobne aj počas socializmu napríklad ako sklad nábytku, hnojiva, alebo stajne pre kone, čo sa značne podpísalo pod jej žalostný stav.

Od roku 2002 do roku 2016 bolo majiteľom synagógy občianske združenie Biblické centrum. Počas tohto obdobia združenie naštartovalo proces rekonštrukcie národnej kultúrnej pamiatky. Po víchrici, ktorá v roku 2007 zničila strachu sa mu z grantu Ministerstva kultúry podarilo vybudovať úplne novú. To bol prvý predpoklad na to, aby sa synagógu podarilo zachrániť. Budovu odvodnili a odizolovali. Zabezpečili tiež reštaurátorský prieskum a dali vypracovať projekt jej rekonštrukcie. Bohužiaľ od roku 2010 rekonštrukciu zastavil súdny spor s majiteľom pozemku. Ten sa pokúsi urovnať a opätovne naštartovať rekonštrukčné práce občianske združenie Na záchranu bytčianskej synagógy, ktoré sa v roku 2016 stáva jej majiteľom.

Mgr. Jaroslav Malečka